Dala som po 20 rokoch výpoveď v práci. Už nekráčam k svojmu cieľu, mám pocit, že k nemu bežím...

"Láskavosť, empatia a pomoc druhým sa v mojom rebríčku hodnôt posunuli na vrchné priečky.

Dlhšiu dobu som cítila, že chcem, aby moja práca ľuďom pomáhala. Aby im to, čo robím vyčarilo úsmev na tvári, pomohlo im posúvať sa vpred, rozvíjať sa. Aby si mohli, rovnako ako ja, zlepšiť kvalitu svojho života tým, že zapracujú na svojich zraneniach, odstránia svoje neprospešné vzorce, sústredia pozornosť na to pekné okolo nich. Keď sa to naučia oni sami, budú to môcť odovzdať aj svojim deťom. Prestanú sa na svet mračiť a začnú sa usmievať. Pretože budú každý deň pociťovať úprimnú radosť zo svojho života.

Začala som popri práci písať knižku pre deti.

Bolo to jedno z najkrajších období, aké som zažila. Len čo prišiel nápad písať príbehy pre deti, vedela som, že TO JE ONO. Toto mám robiť. To je moje životné poslanie, ktoré potrebujem napĺňať. Odovzdať všetku tú lásku a múdrosť naučenú z kníh do príbehov pre deti. Aby si už od malička uvedomovali, aké je dôležité kam smerujú svoju pozornosť. Lebo ako sa budú pozerať na svet, taký život si potom vytvoria"

Celý článok si môžete prečítať na stránke magazínu 40plus: Dala som po 20 rokoch výpoveď v práci. Už nekráčam k svojmu cieľu, mám pocit, že k nemu bežím...